Železničná osobná doprava je optimálnym prepravným systémom pre obsluhu významných sústredených prepravných prúdov. Napriek množstvám výhod tohto systému, jeho dlhodobý úpadok znamenal postupnú rezignáciu na úlohu železnice ako nosného dopravného systému a jej transformáciu na podporný systém počas prepravných špičiek pre čoraz nosnejšiu autobusovú dopravu. Cieľom predkladaného príspevku je na základe objektívnych kritérií identifikovať zmysluplné (perspektívne) linky železničnej osobnej dopravy a určiť, koľko vlakov vo verejnom záujme, odkiaľ, kam a kedy má na nich premávať a aké majú byť vzájomné prestupy v uzloch. Tento plán bude vychádzať z plánu dopravnej obslužnosti a bude spracovaný na celoštátnej úrovni a mal by slúžiť ako pilotný základ objednávky výkonov vo verejnom záujme v železničnej doprave v SR. Východiskom optimálneho stavu (do roku 2030) je následná konsolidácia železničnej osobnej dopravy na všetkých perspektívnych tratiach do podoby, zodpovedajúcej príkladom dobrej praxe na úrovni európskeho štandardu. Nevyhnutným predpokladom pre realizáciu tohto optimálneho stavu je investičný rozvoj týchto železničných tratí. Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA č. 1/0837/21 “Priestorové a časové aspekty politiky súdržnosti EÚ: skúsenosti a perspektívy”.