This study is based on data acquired by the oral history method and discusses the reflections of two generations of Jews in relation to the socialist regime in Czechoslovakia (1948–1989). The first ...generation is represented by people who had survived the Holocaust. The second generation is represented by the ‘children of the Holocaust’ (born 1945–1965). They grew up at a time when the political realm was completely dominated by the Communist Party. Their attitudes only changed with the invasion of Czechoslovakia in August 1968. This probe suggests differences which stem from contrasting life experiences.
Title in English: Seven (Jewish) problems: Social culture of the Jewish community from the perspective of ethnology. Based on his long-term research, the author presents a professional and personal ...perspective on selected problems of the contemporary Jewish community in Slovakia in the seven chapters of his book. The author devotes ample space to how the Jewish community reflected two totalitarian systems (the Holocaust and the period of Communism). He also notes the specificity of ethnological research, voluntary and forced migration processes, the issue of abandoned synagogues and cemeteries, or the phenomenon of “Jewish time.” The book’s final parts focus on social culture’s problems (identity development, Jewish family, humor).
Presented by Ján L. Kalina, Dr. Humoris Causa Slovart, Bratislava 2020, 488 s. Názvom (a podtitulom) svojej zbierky vtipov Kalina čitateľov vopred upozorňuje, že jej cieľom je nielen pobaviť, no aj ...poučiť, ale aj na skutočnosť, že humor (svojím obsahom aj následkami) vie byť niekedy veľmi vážny. (Neuveriteľné, ale aj takí ľudia žijú medzi nami.) Po dlhom hľadaní vhodného ekvivalentu prejavil záujem o životopis Napoleona Bonaparta, ktorý som (dnes už pre mňa z nepochopiteľných dôvodov) vlastnil. „Syn žartu" a „Pán Tisíc a jedného vtipu" (týmito titulmi som ovenčil Kalinu v recenzii jednej z jeho neskorších memoárových kníh),2 mal pre mňa podstatne vyššiu cenu, než nejaký francúzsky cisár. Zabudol som, komu som túto knihu požičal, ale neznámy zloduch ju zabudol vrátiť. V tejto súvislosti si môže súčasný čitateľ položiť otázku, ako hodnotiť skutočnosť, že J. Kalina sa aktívne podieľal na tejto forme (auto)cenzúry. Hromadne schvaľovali popravu Milady Horákovej,4 požadovali „psovi psiu smrť" počas procesu s členmi „sprisahaneckého centra" Rudolfa Slánskeho, na schôdzach hlasovali za rôzne formy oficiálnej šikany jednotlivcov, ale aj „kulakov", „buržujov" a iných etnických alebo sociálnych vrstiev vtedajšej spoločnosti. Verejne prejavovaný dobrovoľný, ale častejšie vynútený súhlas s potrestaním konkrétnych fyzických osôb znamenal podľa mňa oveľa väčšie poníženie. V takom prípade by síce kniha nevyšla, ale vyhol by sa veľkej časti problémov, do ktorých sa neskôr aj vďaka nej dostal on aj jeho rodina. V tomto prípade život (a „protištátny" vtip) potvrdil, že humor bol v pomeroch totalitných režimov síce veselou, ale často nebezpečnou zložkou vtedajšieho života. Do miestnosti súdu, kde sa cez prestávku v pojednávaní schádzajú všetci strážcovia spravodlivosti, vojde sudca a chytá sa za brucho od smiechu: - Kolegovia, počul som taký skvelý vtip, že ma ide rozhodiť od rehotu. -
Ako sa ukázalo, titul neklamal, ale prím zohrával podtitul diela. Druhým dôvodom je skutočnosť, že Humor som kúpil nie kvôli vede, ale hlavne kvôli humoru, ktorý ma čakal v záverečnej - piatej časti ...knihy. Rozsah kapitoly (26 strán, čo predstavuje takmer 20% celkového textu knihy) je presvedčivým dokladom, že autor pristúpil k problematike s patričnou vážnosťou, ale tiež s primeranou dávkou sebadôvery: „V úvode tejto kapitoly sa treba vyrovnať s faktom, že heretik a ešte k tomu gój píše o židovskom humore. Sem by sa mi hodili (trochu na doplnenie, ale aj ako polemika) názory Efraima K. Sidona, ktoré zverejnil vo svojom novoročnom Listě vrchního rabína (Sidon, 2012: 3). Pri čítaní som sa miestami príjemne pobavil, kým inokedy som sa neubránil tradičnej židovskej reakcii: „... dobrý, ale poznám lepší". PETER SALNER, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave LITERATÚRA Bonder, N. (2008).
Based on their fates, it is possible to categorise the Jewish population of Slovakia from 1938 to 1945 into four groups (which can be further subdivided). The most extensive group were the prisoners ...in the Nazi concentration camps and labour camps in Slovakia. They were followed by “legal Jews”, hidden Jews, “Aryan” Jews, who used false “Aryan” documents in the mainstream society, and last but not least, fighters in partisan units or allied armies. This study analyzes the way of survival of the “Aryan Jews” following the materials gained by oral history and information from professional literature and memoirs. I focused on preparation, way of obtaining false documents, life in the mainstream society, and hidden emotions when confronted with captured Jews. Although physically “nothing had happened” to most of them, the Aryan Jews were exposed to constant stress; psychological impacts of “the life in disguise” accompanied them a long time after liberation.