Provider: Czech digital library/Česká digitální knihovna - Institution: Academy of Sciences Library/Knihovna Akademie věd ČR - Data provided by Europeana Collections- Prokrastinácia je fenomén s ...negatívnymi dô-sledkami na plnenie študijných a pracovných úloh. Týka sa tiež učiteľov a študentov učiteľ-stva, nakoľko učiteľské povolanie vyžaduje zvýšené nároky na zvládanie stresu a prevenciu syndrómu vyhorenia. Cieľom príspevku bolo preskúmať podiel sebakontroly a akademickej motivácie na prokrastinácii, ako aj sledovať rozdiely v prokrastinácii s ohľadom na socio-demografické premenné. Výskumu sa zúčast-nilo 333 vysokoškolákov učiteľských odborov Prešovskej univerzity (68,5 % žien; priemerný vek 20,51 (SD = 1,61)). Respondenti vypĺňali papierovú verziu dotazníka, ktorý mapoval mie-ru prokrastinácie, sociodemografické premenné (rod, vek, bývanie počas semestra), sebakontro-lu a akademickú motiváciu. Dáta boli analyzo-vané prostredníctvom deskriptívnej, rozdielovej štatistiky (t-testy) a lineárnej regresie. Výsledky nepreukázali žiadne vekové (0,874) ani rodové (0,125) rozdiely v miere prokrastinácie vyso-koškolákov. Lineárny model vysvetľujúci pro-krastináciu vysokoškolákov vysvetľoval 45,8 % variancie vo výskyte prokrastinácie. Štyri nezá-vislé premenné signifikantne prispievali k pro-krastinácii: sebakontrola, introjikovaná regu-lácia, rod a bývanie na priváte počas semestra. Tieto výsledky preukázali dôležitosť spomenu-tých premenných a je potrebné sa na nich za-merať z dôvodu redukcie miery prokrastinácie u budúcich učiteľov.- Objectives. Procrastination is a phenomenon, that causes negative consequences in terms of achieving study and work goals, especially for teachers and students of teacher courses. The aim of the research was to examine the contribution of self-control and academic motivation on procrastination, and to examine the differences in procrastination with respect to socio-demographic factors. Sample and setting. 333 university students from teachers’ courses of the Presov University (68.5% of women; Mage=20.51, SD=1.61) participated in the research. The respondents completed questionnaires that measured procrastination, socio-demographic variables (gender, age, year of study, living during the semester), self-control, and academic motivation (intristic motivation to know, intristic motivation toward accomplishment, intristic motivation to experience stimulation, external regulation, introjected regulation, identified regulation, amotivation). Statistical analysis. Data were analysed by descriptive statistics, t-tests, and linear regression. Results. The results show no age and gender differences in the procrastination. The linear model explained 45,8% of the variation in the procrastination. Four variables were significant: self-control, introjected regulation, gender, and living in a sublet. The results confirm an association between self-regulatory mechanisms, motivation, and autonomy of university students. The results also have shown the importance of these variables within the reduction of procrastination among future teachers. Study limitation. Unbalanced sample distribution in terms of study years; cross-sectional and self-reported data.- All metadata published by Europeana are available free of restriction under the Creative Commons CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication. However, Europeana requests that you actively acknowledge and give attribution to all metadata sources including Europeana
Provider: Czech digital library/Česká digitální knihovna - Institution: Academy of Sciences Library/Knihovna Akademie věd ČR - Data provided by Europeana Collections- Cieľom tejto štúdie bolo zistiť ...súvislosť medzi osobnosťou typu D a syndrómom vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií. Z teoretických východísk vyplýva, že osobnosť typu D je možné považovať za rizikovú z hľadiska rozvoja syndrómu vyhorenia, vzhľadom na negatívnu afektivitu a problémy v sociálnych interakciách typické pre tento typ osobnosti.
Výskumný súbor zahŕňal 97 vysokoškolských študentov a študentiek psychológie, ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie (95,9 % žien; priemerný vek 20,2±1,49). Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník NS 14 (Type D Personality Subscale) pre zistenie osobnosti typu D a dotazník SBI (School Burnout Inventory) na meranie syndrómu vyhorenia v škole. Výsledky boli štatisticky spracované za pomoci lineárneho regresného modelu a Studentovho t- testu. Subškála Negatívna afektivita dotazníka NS 14významne predikovala úroveň syndrómu vyhorenia vo výskumnom súbore (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), avšak subškála Sociálna inhibícia nebola preukázaná ako významný prediktor vyhorenia. Celková vysvetlená variancia v lineárnom regresnom modeli bola 26,9 %. Študenti, ktorí boli identifikovaní ako osobnosť typu D, skórovali výrazne vyššie v syndróme vyhorenia v porovnaní so študentmi bez charakteristík osobnosti typu D (t = -2,58; p<0,01). Výsledky štúdie ukazujú, že u jedincov s vysokým skóre v škále osobnosti typu D sú prítomné tiež zvýšené hladiny syndrómu vyhorenia. Osobnosť typu D sa vyznačuje použitím maladaptívnych stratégií zvládania v stresových situáciách, preto by mali byť do programov prevencie syndrómu vyhorenia zahrnuté špecializované intervenčné postupy zamerané na zvyšovanie sociálnych zručností, a to najmä pre ľudí so zvýšeným rizikom rozvoja vyhorenia.- Aim of this study was to examine the association between Type D personality and burnout syndrome among students of healthcare professions. In this context, Type D personality is considered as negative factor with regard to burnout syndrome due to negative affectivity and problematic social interactions typical for this type of personality.
The research sample included 97 university students of psychology, nursing and midwifery (95.9 % females; age 20.2±1.49). Type D Personality Subscale (NS 14), and School Burnout Inventory (SBI) were used. Linear regression models and Student’s t-test were employed as statistical methods.
Negative affectivity subscale of Type D questionnaire significantly predicted the burnout syndrome in our sample (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), however, social inhibition subscale was not found to be significant burnout predictor. Total explained variance in the linear regression model was 26.9 %. Students who were identified as Type D personality scored significantly higher in burnout syndrome questionnaire (t= -2.58 p<0,01).
A study results indicate that individuals with the Type D personality are at elevated risk for burnout syndrome. Type D personality is characterized by using maladaptive coping strategies in stress situations, thus specialized intervention programs targeted on increasing the social skills including positive coping strategies should be included in burnout prevention programs, especially for those who are at higher risk of burnout development.- All metadata published by Europeana are available free of restriction under the Creative Commons CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication. However, Europeana requests that you actively acknowledge and give attribution to all metadata sources including Europeana
Provider: Czech digital library/Česká digitální knihovna - Institution: Academy of Sciences Library/Knihovna Akademie věd ČR - Data provided by Europeana Collections- Pomáhajúce profesie sú vo ...zvýšenej miere vystavené riziku syndrómu vyhorenia, ktorý má negatívny dopad nielen na pracovnú oblasť, ale aj na celkovú kvalitu života. V tejto štúdii sme u študentov pomáhajúcich profesií skúmali vplyv sociálno-psychologického výcviku na úroveň syndrómu vyhorenia a takisto na úroveň osobnostných faktorov, ktoré sa vo vzťahu k vyhoreniu považujú za protektívne (sebaúcta, zmysel pre integritu).
V štúdii bol využitý kvázi experimentálny pre- test post- test výskumný dizajn, výskumu sa zúčastnilo 111 VŠ študentov psychológie a ošetrovateľstva rozdelených do experimentálnej a kontrolnej skupiny (priemerný vek 20,7; ±2,8; 86,1 % žien). Experimentálna skupina sa zúčastnila sociálno-psychologického tréningu v trvaní 6 mesiacov. Ako meracie nástroje boli použité štandardizované dotazníky SBI (School Burnout Inventory) pre hodnotenie úrovne vyhorenia, dotazník SOC (Sense of Coherence) merajúci zmysel pre integritu, a Rosenbergova škála sebaúcty (Rosenberg Self Esteem Scale). Na štatistické spracovanie sa aplikovala lineárna regresia a analýza rozptylu.
Výsledky ukázali, že sociálno-psychologický tréning mal pozitívny vplyv tak na úroveň vyhorenia, ako aj na úroveň osobnostných prediktorov syndrómu vyhorenia. Po absolvovaní tréningu sa úroveň vyhorenia v experimentálnej skupine významne znížila (95 % konfidenčný interval: 0,93, 9,25), zatiaľ čo v kontrolnej skupine nebola zaznamenaná zmena. Naopak zmysel pre integritu sa vo výskumnej skupine zvýšil (95 % konfidenčný interval: -9,11, -2,64). V prípade úrovne sebaúcty nebola zaznamenaná zmena ani vo výskumnej, ani v kontrolnej skupine.
Sociálno-psychologický výcvik sa ukázal ako účinná podporná metóda pozitívne ovplyvňujúca syndróm vyhorenia u študentov. Keďže mechanizmy zvládania záťaže využívané počas štúdia súvisia s copingovými stratégiami neskôr uplatňovanými v profesionálnej praxi, možno považovať túto metódu aj za účinný podporný nástroj prevencie vyhorenia pracovníkov pomáhajúcich profesií.- Helping professions are at a higher risk of burnout which has a negative impact not only on their professional performance but also on the overall quality of their life. In this research study we examined the effect of psychosocial training on the level of the burnout syndrome and the levels of personality factors that are supposed to have a protective function with regard to burnout (self-esteem, sense of coherence) in students of helping professions.
A quasi-experimental pre-test post-test design was used in this study. A total of 111 university students divided into an experimental and a control group were included in the research (age 20.7, ±2.8; 86.1 % females). The experimental group participated in a six-month psychosocial training program. Standardized questionnaires were used as measuring instruments, SBI (School Burnout Inventory) to assess the level of burnout, SOC questionnaire (Sense of Coherence) for measuring the sense of integrity and Rosenberg selfesteem scale. Linear regression and analysis of variance were applied to the statistical analysis of data. The results show that psychosocial training had a positive impact on the level of burnout, as well as on personality predictors of burnout. After completing the training, the level of burnout in the experimental group decreased significantly (95 % confidence interval: 0.93, 9.25), while in the control group no significant change was observed. On the other hand, sense of coherence in the research group has increased (95 % confidence interval: -9.11, 2.64). No significant changes were found in the self-esteem levels in either group.
Psychosocial training proved to be an effective supportive method positively influencing burnout in students of helping professions. Since coping strategies used during the study tend to be associated significantly with the strategies applied later in professional practice, this method can be considered to be an effective supportive tool in the prevention of burnout in helping professions.- All metadata published by Europeana are available free of restriction under the Creative Commons CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication. However, Europeana requests that you actively acknowledge and give attribution to all metadata sources including Europeana
A.Debrunnerju so za 70-letnico poklonili nekdanji učenci, prijatelji in kolegi zbornik, da mu dajo z njim prifcnanje kot odličnemu filologu in jezikoslovcu na področju klasičnih jezikov in sanskrita. ...Blizu 600 številk obsega njegova bibliografija, med njimi so dela kot II. del (sintaksa) grške slovnice, ki jo je dokončal po Sehwyzerju, in sanskritska slovnica, kjer si je delil delo s svojim švicarskim rojakom Waekernaglom in na kateri še sedaj dela. Prispevki so razporejeni v zborniku po alfabetičnem redu, med avtorji najdemo najbolj sloveča imena.
Provider: - Institution: - Data provided by Europeana Collections- “Študentje iz dijaške kuhinje ‘Domovina’ (Gajeva 2, v Ljubljani) 20. 6. 1925; Srečko Kosovel prvi z leve, v sredini sestra Anica, ...ob njima sestri Anica in Emica Čarman.” (Kosovel, 2005, str. 28-29)Na hrbtni strani fotografije napis: 20. jun. 1925, 21 let.- All metadata published by Europeana are available free of restriction under the Creative Commons CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication. However, Europeana requests that you actively acknowledge and give attribution to all metadata sources including Europeana
Provider: - Institution: - Data provided by Europeana Collections- Študentje iz dijaške kuhinje “Domovina” (Gajeva 2, Ljubljana), 20. 6. 1925.- All metadata published by Europeana are available free ...of restriction under the Creative Commons CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication. However, Europeana requests that you actively acknowledge and give attribution to all metadata sources including Europeana
Provider: - Institution: - Data provided by Europeana Collections- Na hrbtni strani fotografije: “Srečko na univerzi”.- All metadata published by Europeana are available free of restriction under the ...Creative Commons CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication. However, Europeana requests that you actively acknowledge and give attribution to all metadata sources including Europeana
Cílem prezentované studie bylo pomocí testu TOSLS (Test of Scientific Literacy Skills) diagnostikovat úroveň přírodovědné gramotnosti gymnazistů a vysokoškoláků. Test zahrnuje dovednosti týkající se ...hlavních aspektů přírodovědné gramotnosti, jako je rozpoznávání a používání výzkumných metod vedoucích k vědeckým poznatkům a schopnost organizovat, analyzovat a interpretovat kvantitativní údaje a vědecké informace. Studie se účastnilo 195 žáků třetích a čtvrtých ročníků z šesti gymnázií v Ústeckém kraji a 130 studentů ze tří českých vysokých škol. Statistická analýza ukázala, že testové skóre závisí u všech dílčích dovedností, jimiž je přírodovědná gramotnost v testu TOSLS vymezena, na testované skupině. Míry věcné významnosti však ukázaly, že rozdíly mezi některými skupinami jsou jen málo významné. Bylo zjištěno, že gymnazisté i vysokoškoláci prokazují dobré výsledky v dovednostech zaměřených na rozpoznání platného vědeckého postupu, čtení a interpretaci grafickéhoznázornění dat a řešení problémů s využitím kvantitativních dovedností, včetně jednoduché statistiky. Potíže naopak mají s dovednostmi souvisejícími s identifikací silných a slabých stránek výzkumu a s porozuměním a interpretací statistických výroků. Poměrně nízká reliabilita testu zjištěná v prezentované studii ukazuje na výskyt několika úloh, které mezi řešiteli s horšími a lepšími výsledky v testu dobře nerozlišují.
Uvod: U dostupnoj literaturi populacija studenata izdvaja se iz opće populacije kao zasebna s uočenom nižom razinom kvalitete života u odnosu na opću populaciju. Studije prije pandemije pokazuju da ...studenti, a poglavito studenti medicine, prijavljuju nižu kvalitetu života tijekom pandemije. Pandemija COVID-19 utjecala je na sve aspekte života, uključujući i kvalitetu života. Cilj ovoga istraživanja bio je procijeniti kvalitetu života studenata Medicinskog fakulteta Sveučilišta u Zagrebu tijekom pandemije COVID-19. Ispitanici i metode: Uzorak ispitanika u ovom istraživanju činilo je 404 studenata medicine (34,4% mladića i 65,6% djevojaka) sa Sveučilišta u Zagrebu, akademske godine 2019./2020. Studenti su ispunili demografski upitnik, upitnik Svjetske zdravstvene organizacije o kvaliteti života-kratka verzija (WHOQOL-BREF) i dodatni upitnik o COVID-19. Rezultati: Studenti medicine, u procjeni kvalitete života, najviše vrijednosti iskazali su u okolišnoj domeni (75,97 ± 15,10),tjelesnoj (69,18 ± 17,79), društvenoj (66,46 ± 21,15),te u psihološkoj domeni (63,11 ± 20,06). Multivarijatna regresijska analiza izdvojila je ženski spol (β= -2,213, p<0,001) i osjećaj zabrinutosti nakon porasta pandemije COVID-19 (β= -2,306, p=0,022) kao prediktore lošijeg tjelesnog funkcioniranja. Nasuprot tome, prediktori boljeg tjelesnog funkcioniranja bili su viša godina studija (β=0,162, p<0,001) i bolja akademska postignuća (β=0,384, p<0,001). Zaključak: Rezultati pokazuju da su studenti medicine procijenili svoju kvalitetu života na početku pandemije COVID-19 dobrom u sve četiri domene. Utjecaj ženskoga spola i više godine studija na tjelesnu i psihološku domenu kvalitete života, upućuju na potrebu razvoja intervencije u specifičnim dijelovima studentske populacije.
Introduction: Considering the quality of life, it has been found that students stand out from the generalpopulation as a separate population, with an observed lower level of quality of life compared to the generalpopulation, especially medical students. The COVID-19 pandemic affected all aspects of life, including thequality of life. The aim of this study was to estimate the quality of life of medical students of the Universityof Zagreb during the COVID-19 pandemic.Method and materials: The sample of respondents in this study consists of 404 medical students(34.4% males) from the University of Zagreb, in the academic year 2019/2020. The students filled out ademographic questionnaire, the World Health Organization Quality of Life Questionnaire-Short Version(WHOQOL-BREF), and an additional questionnaire about COVID-19.Results: Medical students, in assessing the quality of life, achieved the highest values in theenvironmental domain (75.97 ± 15.10), followed by the physical domain (69.18 ± 17.79), the social domain(66.46 ± 21.15) and the psychological domain (63.11 ± 20.06). Multivariate regression analysis singled outwomen (β= -2.213, P<0.001), and the feeling of concern after the escalation of the COVID-19 pandemic(β= -2.306, P=0.022) as predictors of poorer physical functioning. In contrast, predictors of better physicalfunctioning were higher years of study (β=0.162, p<0.001) and better academic achievements (β=0.384,P<0.001).Conclusion: The results showed that medical students at the beginning of the COVID-19 pandemicreported their quality of life as good in all four domains. The influence of the female gender and higherstudy years on the physical and psychological domains of quality of life point to the need for thedevelopment of interventions in specific parts of the student population
INTRODUZIONE: Recenti studi hanno evidenziato come l’Health Literacy (HL) rappresenti uno dei determinanti della salute fondamentali per il benessere delle persone. Nonostante questo concetto sia ...ampiamente approvato dalla comunità scientifica, il trend di ricerca verte su outcomes quali disinformazione e carenza di HL nel soggetto con problematiche legate alla dimensione della salute mentale, delle malattie croniche, utilizzo e abuso di droghe, piuttosto che valutarne l’effettivo livello nella popolazione. È quindi necessaria un’analisi più ampia e generalizzata, che appoggi la comunità Europea nella valutazione dei livelli di HL nella popolazione, così da dimostrare quanto un suo incremento, permetta un miglioramento sia della salute degli individui, che del Sistema Sanitario.
OBIETTIVO: Misurare le competenze di HL in un campione di studenti delle classi quinte frequentanti istituti superiori, con un’età compresa tra i 17 ed i 19 anni.
MATERIALI E METODI: Questo studio monocentrico, descrittivo, si è svolto nel periodo tra il 15 ed il 30 settembre 2021, ed ha utilizzato il questionario HLS Q-16 (European Health Literacy Survey Questionnaire) validato da Lorini et al. (2019), per valutare il livello di HL.
RISULTATI: i risultati sono in accordo con quanto ottenuto da Lorini et al. (2019) e consentono di affermare che più della metà del campione, risulta avere un livello di HL problematico o inadeguato.
CONCLUSIONI: risulta fondamentale continuare la ricerca in questo ambito fortemente inesplorato sul territorio italiano ed analizzare in modo oggettivo e dimostrabile, dei potenziali correttivi che possano rimediare alla carenza di HL nel cittadino.
PDF
