Научна монографија Драгане Ратковић Песник и емиграција: концептосфера дома и домовине у поезији Александра Петрова нуди другачији али сврсисходан приступ сагледавању целине једног песничког опуса, ...односно тежишних момената песничке егзистенције, уједно и апартне и репрезентативне унутар словенског културног простора у XX веку. Књижевно дело Александра Петрова било је предмет поетичких, поетолошких и културолошких истраживања, чији су резултати објављени у зборницима радова Револуција и култура у делу Александра Петрова (2013) и Свет и век. Књижевно дело Александра Петрова (2017). Као предани проучавалац Петровљеве књижевности и сарадник у другом зборнику, Драгана Ратковић се у својој монографији усредсређује на испитивање његовог песничког опуса, обједињеног у књизи Пета страна света (2013), из угла когнитивне етнолингвистике, односно на дефинисање песничких стратегија и поступака којима се формирају етнокултурни концепти у његовој поезији.
Autor předkládá svůj pohled na nedávno publikovaný článek autorského kolektivu pod vedením Jiřího Říčana. Stavbu článku, jeho obsah i odborné pojetí považuje za vadné, příslušnou argumentaci a ...jednotlivé námitky jsou v článku uvedeny. Tyto námitky jsou řazeny v posloupnosti čtenáře textu, nikoli podle jejich vnímané závažnosti.
Крајем 2021. године објављена је студија Ђорђа Деспића о критичко-есејистичком опусу великог српског песника, есејисте, критичара и антологичара Миодрага Павловића (1928–2014) под називом Тумач и ...песма: есејистика Миодрага Павловића, која представља незнатно измењену докторску дисертацију проф. Деспића одбрањену 2013. Ова студија је у октобру 2022. године овенчана и наградом „Ђорђе Јовановић“ за најбољу монографску студију објављену у претходној години, те се може рећи да та чињеница особито препоручује посвећивање пажње овој студији. Овим делод Деспић наставља проучавање различитих аспеката стваралаштва Миодрага Павловића, започетог књигом Порекло песме (Агора, 2008) о потенцијалима интертекстуалности у поезији овог песника, што је представљало јединствену такву студију у дотадашњој српској науци о књижевности.
Књига The Hidden History of New Women in Serbian Culture, односно Скривена историја нових жена у српској култури, објављена на енглеском језику, упознаје ширу, интернационалну читалачку публику с ...истраживачким опусом Светлане Томић и с историјом женског стваралаштва у оквиру српске културе 19. и с почетка 20. века. Поднаслов Ка новој историји књижевности сведочи о томе да је и ова књига – као и друге студије С. Томић – ношена амбицијом ауторке да интервенише у званичну, институционално засновану историју српске књижевности као оне у којој су ауторке присутне више као инцидент него по правилу, али и свешћу да је такву концепцију изузетно тешко променити у нашој култури чак и у 21. веку. Књига се састоји од три целине: „Нове жене и њихови културни доприноси“ (The New Women and Their Cultural Contributions), „Неки од мушкараца који су подржавали нове жене“ (Some of the Men Who Supported New Women) и „Конструкција, реконструкција и деконструкција сећања на нове жене“ (The Construction, Reconstruction, and Deconstruction of Memory of New Women), те закључка на крају. Укључује илустрације, архивску грађу, богату библиографију и именски и предметни регистар. Светлана Томић је за ову студију награђена признањем Северноамеричког удружења за српске студије (The North American Society for Serbian Studies), којe се додељује најбољој књизи на енглеском језику посвећеној српској друштвеној и културној историји.
This article examines the normalisation era political cultural weekly Tvorba, its position in the field of official literary criticism since 1969, and above all its mutual relationship with the ...original literary supplement Kmen (1982) before and after its independence. It also examines editorial strategies used to introduce these periodicals into official journalistic discourse, including the publication of certain metacritical positions. One discussion on Karel Sýs’ denunciation text Dislocated at the Joints (Vymknuta z kloubů, 1988), for example, seeks to highlight the progressive themes and values of official literary criticism at the end of the 1980s, which increasingly presented itself as autonomous, and which would go on to find its place in the 1990s as well.
Článok približuje nábožensko-filozofické myslenie Karola Nandráskeho, ktorý bol významným predstaviteľom slovenskej luteránskej teológie v druhej polovici 20. storočia. Pôvodne vychádzal zo ...starozákonnej teológie, avšak neskôr sa venoval náboženskej filozofii. Primárne čerpal z myšlienok a odkazu Friedricha Nietzscheho, ale aj z filozofie existencializmu a procesuálnej teológie. V jeho tvorbe popri filozofii zohráva významnú úlohu aj svetová literatúra a beletria, v ktorej nachádza mnohé podnetné myšlienky a ktorá reflektuje drámu človeka v euroamerickej kultúre. Nandráskeho teologické a nábožensko-filozofická myslenie sa vyznačuje silným antidogmatizmom a kritikou teórie a praxe kresťanských cirkví. Dokladom toho sú viaceré Nandráskeho štúdie aj v časopise Filozofia. Článok nadväzuje na už publikované práce autora tohto príspevku a takisto na práce Teodora Münza, ktorý sa Nandráskeho mysleniu venoval vo viacerých článkoch.
V prispevku so predstavljeni doslej neobjavljena korespondenca med Josipom Stritarjem in Josipom Tominškom med letoma 1906 in 1923 in dogodki, ki so zaznamovali njun odnos.
Cilj je rada dekodirati aspekte interpretativnih kategorija interpersonalne komunikacije, društvene kritike i pjesničkog koda u poetskim i proznim tekstovima Branka Čegeca unutar pjesničkih zbirki ...Uspon i pad Koševskog brda; Sarajevo za prolaznike i Pun mjesec u Istanbulu te pridonijeti analizi i opisu poetike njegova pjesništva. Čegecovi poetski tekstovi iščitavaju se pomoću koncepta tekstualnih struktura pjesničkog znaka Zorana Kravara te Jakobsonove i Bühlerove jezične funkcije kojom se raščlanjuje unutrašnji značenjski rad teksta, dok se interpretacijski analitički sustav preuzima iz Koreografije teksta Gorana Rema i Kompozicije lirske pjesme Josipa Užarevića. Analiza fenomena interpersonalne komunikacije temelji se na studijama Kathleen Kelley Reardon i Rolanda Burkarta. U radu se analiziraju modeli dijakronijske intertekstualnosti u okviru interpretativne kategorije interpersonalne komunikacije utemeljene na ironizaciji petrarkističkog ljubavnog koda, funkcija seksualnosti subjekta kao figure provokacije, proces konstrukcije identiteta na primjeru oslobađanja ženskog subjekta i ostvarenja kategorija vremena i prostora koje izgrađuju unutarnji svijet subjekta. Proces dekonstrukcije i konstrukcije postaje sredstvo kojim se izgrađuje identitet subjekta ili pjesnički kod umjetničkog identiteta subjekta. Intermedijalnost se kao jedno od glavnih obilježja Čegecove poetike i poetike modernog pjesništva u cjelini prepoznaje kao sredstvo kojim se iznosi društvena kritika granica umjetnosti, autoriteta, moći i kulture.
The aim of this article is to decode the aspects of interpretative categories of interpersonal communication, social criticism, and the poetic code in Branko Čegec’s poetry and prose texts within the poetry collections Uspon i pad Koševskog brda, Sarajevo za prolaznike, and Pun mjesec u Istanbulu, as well as to contribute to the analysis and description of the poetics of his poetry. Čegec’s poems are interpreted with the help of Zoran Kravar’s concept of textual structures of the poetic sign and Jakobson’s and Bühler’s linguistic function, which analyses the internal semantics of the text, while the interpretive analytical system is taken from Goran Rem’s Koreografija teksta and Josip Užarević’s Kompozicija lirske pjesme. The analysis of the phenomenon of interpersonal communication is based on Kathleen Kelley Reardon’s and Roland Burkart’s research. This article analyses the models of diachronic intertextuality within the interpretative category of interpersonal communication, based on ironizing the Petrarchan love code, the function of the subject’s sexuality as a figure of provocation, the process of identity formation through the female subject’s liberation, and time and space categories that create the subject’s inner world. The process of deconstruction and construction becomes a means for creating the subject’s identity or the poetic code of its artistic identity. Intermediality, as one of the main characteristics of Čegec’s poetics and the modern poetics in general, is recognized as a means of social criticism aimed at the limits of art, authority, power, and culture.
Rad je posvećen međunarodnim EDU radionicama koje se realiziraju u sklopu suradnje krovne udruge likovnih primijenjenih umjetnika − ULUPUH s visokoobrazovnim institucijama iz zemlje i regije. Dizajn ...kostima, mode i tekstila iziskuje, uz veliki talent i umjetnički doprinos autora/studenata polaznika radionica i vrsno poznavanje materijala i tehnike izrade. Radionice se organiziraju od 2013. u polju kostimografije, dizajna tekstila i mode, fotografije te likovne kritike uz vodstvo mentora nastavnika i umjetnika iz umjetničkog i tehničkog područja. Projektom se smanjuje jaz u vještinama izrade korištenjem raznih tehnologija i majstorstva uz realizaciju u ekološki prihvatljivim materijalima. Glavni cilj projekta je dodatno obrazovati studente iz umjetničkih područja izvan službene nastave kao stručnjake s kompetencijama vrhunske vještinu izrade svojih kreacija uz javnu prezentaciju realiziranih radova na izložbi u priznatom galerijskom prostoru.
The paper analyses international EDU workshops held as a result of collaboration of the association of artists engaged in applied arts – ULUPUH with institutions of higher education in Croatia and the region. Costume design, fashion and textile design also require, in addition to great talent and artistic contribution of the authors/students who attend the workshops, substantial knowledge of materials and technique. Workshops in the field of costume design, textile and fashion design, photography and art criticism have been organized since 2013 led by mentors/instructors and artists working in the relevant artistic and technical field. The project decreases the gap in the design skills through the use of different technologies and master skills. The creations are realized in ecologically acceptable materials. The main goal of the project is to provide additional education for art students above the official level so that they can become experts with master competencies in the construction of their creations, ending with public presentation of realized works in an exhibition in an established gallery.