Although numerous scholars have studied Late Republican humor, this is the first book to examine its social and political context. Anthony Corbeill maintains that political abuse exercised real ...powers of persuasion over Roman audiences and he demonstrates how public humor both creates and enforces a society's norms.
Previous scholarship has offered two explanations for why abusive language proliferated in Roman oratory. The first asserts that public rhetoric, filled with extravagant lies, was unconstrained by strictures of propriety. The second contends that invective represents an artifice borrowed from the Greeks. After a fresh reading of all extant literary works from the period, Corbeill concludes that the topics exploited in political invective arise from biases already present in Roman society. The author assesses evidence outside political discourse-from prayer ritual to philosophical speculation to physiognomic texts-in order to locate independently the biases in Roman society that enabled an orator's jokes to persuade. Within each instance of abusive humor-a name pun, for example, or the mockery of a physical deformity-resided values and preconceptions that were essential to the way a Roman citizen of the Late Republic defined himself in relation to his community.
Originally published in 1996.
ThePrinceton Legacy Libraryuses the latest print-on-demand technology to again make available previously out-of-print books from the distinguished backlist of Princeton University Press. These paperback editions preserve the original texts of these important books while presenting them in durable paperback editions. The goal of the Princeton Legacy Library is to vastly increase access to the rich scholarly heritage found in the thousands of books published by Princeton University Press since its founding in 1905.
Ako sa ukázalo, titul neklamal, ale prím zohrával podtitul diela. Druhým dôvodom je skutočnosť, že Humor som kúpil nie kvôli vede, ale hlavne kvôli humoru, ktorý ma čakal v záverečnej - piatej časti ...knihy. Rozsah kapitoly (26 strán, čo predstavuje takmer 20% celkového textu knihy) je presvedčivým dokladom, že autor pristúpil k problematike s patričnou vážnosťou, ale tiež s primeranou dávkou sebadôvery: „V úvode tejto kapitoly sa treba vyrovnať s faktom, že heretik a ešte k tomu gój píše o židovskom humore. Sem by sa mi hodili (trochu na doplnenie, ale aj ako polemika) názory Efraima K. Sidona, ktoré zverejnil vo svojom novoročnom Listě vrchního rabína (Sidon, 2012: 3). Pri čítaní som sa miestami príjemne pobavil, kým inokedy som sa neubránil tradičnej židovskej reakcii: „... dobrý, ale poznám lepší". PETER SALNER, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave LITERATÚRA Bonder, N. (2008).
Presented by Ján L. Kalina, Dr. Humoris Causa Slovart, Bratislava 2020, 488 s. Názvom (a podtitulom) svojej zbierky vtipov Kalina čitateľov vopred upozorňuje, že jej cieľom je nielen pobaviť, no aj ...poučiť, ale aj na skutočnosť, že humor (svojím obsahom aj následkami) vie byť niekedy veľmi vážny. (Neuveriteľné, ale aj takí ľudia žijú medzi nami.) Po dlhom hľadaní vhodného ekvivalentu prejavil záujem o životopis Napoleona Bonaparta, ktorý som (dnes už pre mňa z nepochopiteľných dôvodov) vlastnil. „Syn žartu" a „Pán Tisíc a jedného vtipu" (týmito titulmi som ovenčil Kalinu v recenzii jednej z jeho neskorších memoárových kníh),2 mal pre mňa podstatne vyššiu cenu, než nejaký francúzsky cisár. Zabudol som, komu som túto knihu požičal, ale neznámy zloduch ju zabudol vrátiť. V tejto súvislosti si môže súčasný čitateľ položiť otázku, ako hodnotiť skutočnosť, že J. Kalina sa aktívne podieľal na tejto forme (auto)cenzúry. Hromadne schvaľovali popravu Milady Horákovej,4 požadovali „psovi psiu smrť" počas procesu s členmi „sprisahaneckého centra" Rudolfa Slánskeho, na schôdzach hlasovali za rôzne formy oficiálnej šikany jednotlivcov, ale aj „kulakov", „buržujov" a iných etnických alebo sociálnych vrstiev vtedajšej spoločnosti. Verejne prejavovaný dobrovoľný, ale častejšie vynútený súhlas s potrestaním konkrétnych fyzických osôb znamenal podľa mňa oveľa väčšie poníženie. V takom prípade by síce kniha nevyšla, ale vyhol by sa veľkej časti problémov, do ktorých sa neskôr aj vďaka nej dostal on aj jeho rodina. V tomto prípade život (a „protištátny" vtip) potvrdil, že humor bol v pomeroch totalitných režimov síce veselou, ale často nebezpečnou zložkou vtedajšieho života. Do miestnosti súdu, kde sa cez prestávku v pojednávaní schádzajú všetci strážcovia spravodlivosti, vojde sudca a chytá sa za brucho od smiechu: - Kolegovia, počul som taký skvelý vtip, že ma ide rozhodiť od rehotu. -
El propósito de este estudio es identificar y comparar las características estructurales, semánticas y culturales de las anécdotas para revelar sus similitudes y diferencias en los idiomas inglés, ...francés y ruso. Basado en el análisis de un pequeño corpus de anécdotas, el presente estudio exploratorio pretende identificar tipos de relaciones léxicas como la homonimia, la polisemia y la paronimia y sus características lingüísticas. Los hallazgos muestran que una característica común del humor nacional ruso, inglés y francés, puede considerarse una crítica.
This book is a guide to humor that can break down the communication barriers between professors and students, who can be so different that they can seem to come from different planets. The chapters ...are: (1) "Why Use Humor?"; (2) "Anatomy of Humor"; (3) "Types and Forms of Humor"; (4) "Sources of Humorous Material"; (5) "Delivering Humor Effectively"; (6) "Using Humor in the Classroom"; (7) "Using Humor in Professional Presentations"; and (8) "Using Humor in Publications and Communications." (Contains 119 references.) (SLD)
Pese al creciente uso del humor en la publicidad, el humor gráfico sigue siendo un elemento extraño. Este trabajo analiza la campaña que el dibujante gallego Kiko da Silva hizo para el Colegio de ...Dentistas de Pontevedra y Ourense en 2015 con el fin de advertir a la población de los posibles riesgos de las nuevas franquicias dentales y promocionar como alternativa a los dentistas «de toda la vida». Se ha revisado parte de la bibliografía sobre el humor en la publicidad, se han analizado los dos anuncios de la campaña y se ha entrevistado tanto al humorista que la ejecutó como a los publicistas que la diseñaron. Se ha llegado a la conclusión de que las tiras ayudaron a fijar la atención del lector y a hacerle reflexionar sobre el tema tratado.
PDF
![Professors Are from Mars[R]...](http://api.summon.serialssolutions.com/2.0.0/image/isbn/XR4PS5YY4K/9781579220709_1579220703/small "Professors Are from Mars[R], Students Are from Snickers[R]: How To Write and Deliver Humor in the Classroom and in Professional Presentations")
