Na základe kritickej analýzy konkrétneho kurzu teórie poznania identifikoval Gábor Zemplén niekoľko prekážok, ktoré maria snahu o podporovanie kritického myslenia vo vzdelávaní v oblasti vedy. Jeho kritika má priamy dopad aj na výučbu filozofie vedy. Zemplén navrhuje tri stratégie, ako vo výučbe predmetov orientovaných na vedu posilniť schopnosť kritického myslenia. Jednou z nich je implementácia pragma-dialektickej teórie argumentácie vo výučbe. Stať upozorňuje na tri implicitné predpoklady, ktoré stoja v pozadí Zemplénovho návrhu, podrobuje ich vnútornej kritike a argumentuje, že sa nedajú navzájom zlúčiť. Pomocou ich vonkajšej kritiky sa stať zasa snaží ukázať, že pragma-dialektická teória argumentácie nie je vhodná pre vysvetlenie alebo modelovanie vedeckého poznávania.