Pri odôvodňovaní ľudských práv sa v zásade operuje s dvoma typmi dôvodov: s faktami a s metafyzikou. Proti prvému typu zdôvodnenia sa tradične uvádza Humova téza, podľa ktorej zo súboru výlučne faktických premís nemožno odvodiť normatívny záver. Proti druhému typu zdôvodnenia sa tradične uvádza, že ide o číru špekuláciu, ktorá nie je spôsobilá slúžiť ako podklad pre konsenzus v pluralitných spoločnostiach. V tomto texte sa pokúsim vymeniť terče, na ktoré tieto námietky zvyčajne mieria: námietku špekulatívnosti vznesiem proti odôvodneniu ľudských práv faktickými premisami a súčasne Humovu tézu vznesiem proti odôvodneniu ľudských práv metafyzickými premisami. Mojím záverom je, že ľudské práva, rovnako ako ktorékoľvek iné normy, možno odvodiť iba z normatívnych premís bez ohľadu na to, či tieto majú metafyzickú povahu.