Presented by Ján L. Kalina, Dr. Humoris Causa Slovart, Bratislava 2020, 488 s. Názvom (a podtitulom) svojej zbierky vtipov Kalina čitateľov vopred upozorňuje, že jej cieľom je nielen pobaviť, no aj ...poučiť, ale aj na skutočnosť, že humor (svojím obsahom aj následkami) vie byť niekedy veľmi vážny. (Neuveriteľné, ale aj takí ľudia žijú medzi nami.) Po dlhom hľadaní vhodného ekvivalentu prejavil záujem o životopis Napoleona Bonaparta, ktorý som (dnes už pre mňa z nepochopiteľných dôvodov) vlastnil. „Syn žartu" a „Pán Tisíc a jedného vtipu" (týmito titulmi som ovenčil Kalinu v recenzii jednej z jeho neskorších memoárových kníh),2 mal pre mňa podstatne vyššiu cenu, než nejaký francúzsky cisár. Zabudol som, komu som túto knihu požičal, ale neznámy zloduch ju zabudol vrátiť. V tejto súvislosti si môže súčasný čitateľ položiť otázku, ako hodnotiť skutočnosť, že J. Kalina sa aktívne podieľal na tejto forme (auto)cenzúry. Hromadne schvaľovali popravu Milady Horákovej,4 požadovali „psovi psiu smrť" počas procesu s členmi „sprisahaneckého centra" Rudolfa Slánskeho, na schôdzach hlasovali za rôzne formy oficiálnej šikany jednotlivcov, ale aj „kulakov", „buržujov" a iných etnických alebo sociálnych vrstiev vtedajšej spoločnosti. Verejne prejavovaný dobrovoľný, ale častejšie vynútený súhlas s potrestaním konkrétnych fyzických osôb znamenal podľa mňa oveľa väčšie poníženie. V takom prípade by síce kniha nevyšla, ale vyhol by sa veľkej časti problémov, do ktorých sa neskôr aj vďaka nej dostal on aj jeho rodina. V tomto prípade život (a „protištátny" vtip) potvrdil, že humor bol v pomeroch totalitných režimov síce veselou, ale často nebezpečnou zložkou vtedajšieho života. Do miestnosti súdu, kde sa cez prestávku v pojednávaní schádzajú všetci strážcovia spravodlivosti, vojde sudca a chytá sa za brucho od smiechu: - Kolegovia, počul som taký skvelý vtip, že ma ide rozhodiť od rehotu. -
Ako sa ukázalo, titul neklamal, ale prím zohrával podtitul diela. Druhým dôvodom je skutočnosť, že Humor som kúpil nie kvôli vede, ale hlavne kvôli humoru, ktorý ma čakal v záverečnej - piatej časti ...knihy. Rozsah kapitoly (26 strán, čo predstavuje takmer 20% celkového textu knihy) je presvedčivým dokladom, že autor pristúpil k problematike s patričnou vážnosťou, ale tiež s primeranou dávkou sebadôvery: „V úvode tejto kapitoly sa treba vyrovnať s faktom, že heretik a ešte k tomu gój píše o židovskom humore. Sem by sa mi hodili (trochu na doplnenie, ale aj ako polemika) názory Efraima K. Sidona, ktoré zverejnil vo svojom novoročnom Listě vrchního rabína (Sidon, 2012: 3). Pri čítaní som sa miestami príjemne pobavil, kým inokedy som sa neubránil tradičnej židovskej reakcii: „... dobrý, ale poznám lepší". PETER SALNER, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave LITERATÚRA Bonder, N. (2008).
El propósito de este estudio es identificar y comparar las características estructurales, semánticas y culturales de las anécdotas para revelar sus similitudes y diferencias en los idiomas inglés, ...francés y ruso. Basado en el análisis de un pequeño corpus de anécdotas, el presente estudio exploratorio pretende identificar tipos de relaciones léxicas como la homonimia, la polisemia y la paronimia y sus características lingüísticas. Los hallazgos muestran que una característica común del humor nacional ruso, inglés y francés, puede considerarse una crítica.
Pese al creciente uso del humor en la publicidad, el humor gráfico sigue siendo un elemento extraño. Este trabajo analiza la campaña que el dibujante gallego Kiko da Silva hizo para el Colegio de ...Dentistas de Pontevedra y Ourense en 2015 con el fin de advertir a la población de los posibles riesgos de las nuevas franquicias dentales y promocionar como alternativa a los dentistas «de toda la vida». Se ha revisado parte de la bibliografía sobre el humor en la publicidad, se han analizado los dos anuncios de la campaña y se ha entrevistado tanto al humorista que la ejecutó como a los publicistas que la diseñaron. Se ha llegado a la conclusión de que las tiras ayudaron a fijar la atención del lector y a hacerle reflexionar sobre el tema tratado.
En este trabajo reflexionamos sobre una nueva tendencia característica de los últimos años de emplear carteles de cine de películas clásicas y contemporáneas para ejercer una crítica política en ...clave humorística. A partir de herramientas digitales como Photoshop, los propios espectadores/usuarios están reimaginando y resignificando el tradicional cartel cinematográfico como una nueva forma de humor gráfico que retrata ingeniosamente la actualidad política de un país. En este trabajo nos detenemos en el caso de España, donde es posible observar varios ejemplos de este tipo de carteles manipulados digitalmente mediante los cuales los propios usuarios -y no ya únicamente los dibujantes y medios tradicionales- están retratando y denunciando la actualidad política española a través del humor.